máj
Ján Balážia sa venuje mužskej spiritualite a organizuje zážitkové aktivity pre otcov s ich synmi a dcérami. Je presvedčený, že z chlapca môže urobiť muža len muž a problém mužskej spirituality vidí v tom, že nevzniká len tak, ale chlapec sa ju musí naučiť.
V rozhovore pre portál Postoj hovoríte, že chlapci sú dnes v “zajatí” ochranárskych matiek. Kde sa stala chyba a prečo sú si dnešní otcovia tak často neistí vo vzťahu so svojimi synmi?
U týchto na pohľad jednoduchých otázok je nutné podotknúť, že to dôležité sa skrýva pod povrchom. Keď vnímame krásu domu s jeho detailami, tak skutočnú stabilitu, silu nosnej konštrukcie nevnímame. Tak nejako je to aj s mužskou silou a stabilitou. Tú chlapcovi by mal odovzdávať mužský svet a je to niečo, čo sa objavuje ako je to vybudované až pod záťažou, v krízach. Tu je možné dodať: v dospelosti. Chlapec sa buduje postupne na muža. Ako sa to podarilo uskutočniť, to sa ukáže v dospelom veku pod záťažou a v krízach. Chlapec sa buduje síce na muža cez ťažkosti, ale primerane tomu, čo zvládne. Ak sa hlavne emočne preťaží, tak sa môže stať, že ostane navždy zablokovaný ako nedospelý.
Ženy väčšinou hľadajú u mužov oporu, stabilitu, istotu. Svoju potrebu po stabilite mimo seba pritom odovzdávajú v neviditeľnom svete túžob a pocitov. Chlapec však potrebuje niečo z čoho bude čerpať, z čoho sa bude učiť, aby svoju skúsenosť mohol neskôr odovzdať svojej novej rodine. Ak sa s výzvami nestretne v mladosti, tak nemôže v sebe potrebnú silu budovať. Ak trávi čas len so ženami, tie mu odovzdávajú svoj svet plný strachu o to, aby sa nič nestalo, aby ho nič neohrozilo, aby nič nezlyhalo… Práve vďaka zlyhaniu a poučeniu sa zo zlyhania, rastie skutočná odvaha. Pokiaľ budú chlapcov vychováť najmä ženy, vyrastú nám generácie čoraz menej “mužných” mužov.
Čo by sa mal naučiť chlapec od otca a čo od matky, kým sa stane mužom?
Od matky potrebuje chlapec zistiť, ako funguje ženský svet. V detstve potrebuje jej lásku, citlivosť, dotyky. Rovnako aj od otca. Od matky potrebuje v puberte odstrihnutie, emočnú slobodu, aby sa vedel citovo pripútať k novej žene svojho života. Ak sa to neudeje, tak s veľkou pravdepodobnosťou bude matka nejakým nezdravým spôsobom prítomná aj v jeho vzťahu s manželkou. Od otca potrebuje chlapec sprevádzanie do mužského sveta. Veľa lásky, čo znamená: povzbudenie, úctu a milosrdenstvo, ktoré mu umožnia byť silným a rozhodným mužom v dospelosti. Potrebuje zažiť aj spoločenstvo iných, od seba starších mužov. To však chce od otcov a aj iných mužov čas, ktorý venujú svojím synom, práve takým výnimočným spôsobom, ako je sprevádzanie. To znamená byť angažovaný v jeho vnútornom svete potrieb, pocitov, snov, zlyhaní, rastu….
Kedy by mal otec začať vťahovať syna do svojho sveta a aké rituály robia z chlapca muža?
Otec by mal byť so svojími deťmi od ich narodenia. Ale jeho úloha postupom času rastie, až nadobudne prioritné postavenie a to nielen u chlapcov. Sú vekové kategórie, kde otec jednoducho nesmie chýbať, aby zabezpečil zdravý vývoj svojich detí. Asi tak od tretieho, štvrtého roku by mal syn so svojím otcom zažívať outdorový svet plný dobrodružstva, ale aj spoločnej práce, kde nešikovnosť, či zlyhanie je prostriedkom k ich väčšiemu zblíženiu. Je to miesto láskavého humoru a spoločného povzbudzovania. S rituálmi by sa mal chlapec stretávať v puberte a mali by ho pripraviť na to, že život je ťažký, že moc aj vzťahy sú o službe druhým, že je tu niekto, kto nás presahuje a za všetko sa skladajú účty. Toto by sa malo ale diať mimo rodiny, v mužskom svete, spolu s inými dospelými mužmi…. Ako má vyzerať rituál k nejakému životnému postoju závisí od možnosti aj tvorivosti mužského spoločenstva. Dôležité je, aby mal takýto rituál schopnosť zapísať sa do duše chlapca a mal transformačný účinok tak, aby viedol z detstva do dospelosti.
